Vypestujte si vlastný koriander

 Koriander je podľa mňa veľmi zaujímavá bylina. Vedeli ste napríklad to, že všetci ľudia na svete, majú geneticky vpísané to, či im bude koriander chutiť alebo nie? Niekto jeho mydlovú chuť vníma ako príjemnú, no niekto ako vyslovene odpornú. Ja to mám napríklad tak, že v niektorých jedlách koriander milujem, v niektorých je mi z neho vyslovene zle. Moje gény budú asi nejaké popletené. Ale poďme k veci, a to k jeho pestovaniu.Semená koriandru.jpg
 
Pestovanie zo semena
 
Koriander si môžete, tak ako čokoľvek iné, vypestovať aj priamo zo semena. Môžete dokonca použiť tie, ktoré kúpte ako korenie. Logicky, musia to byť celé plody a nie drvené korenie. V tomto prípade však existuje dosť veľká šanca, že budú semená staré, a teda stratili klíčivosť. Tú si overíte tak, že semená hodíte do pohára s vodou. Tie ktoré klesnú na dno, sú v poriadku. Tie, ktoré vyplávajú na hladinu, môžete rovno vyhodiť do kompostu. Väčšia istota je určite to, keď si kúpite originál semená na pestovanie.
Najrýchlejší a aj najistejší spôsob je, že semená necháte najprv naklíčiť a až potom ich dáte do zeminy.List koriandru.jpg
 
Má rád chlad
 
Neviem čo presne b som vám povedal o pestovaní koriandru, pretože je to veľmi jednoduché. Keď rastlinky vyrastú, môžete ich pestovať v kvetináči alebo v lete presadiť do záhrady. Polievate ich normálne, presne tak, ako iné rastliny a bylinky. Jediným úskalím je teplota. Pri klíčení by mala byť teplota v miestnosti okolo dvadsiatich stupňov. Keď rastlinky vyrastú, potrebujú naopak skôr chlad. Mne koriander najlepšie rastie koncom jesene alebo na skorú jar. Hovorím o vyrastených rastlinkách, ktoré dám do zeme, takže vonku. Keď je vonku chladno, tak začne rásť naozaj ako z vody.
Ak by ste koriander pestovali vo vnútri, dajte pozor na to, aby vám nevyschol. Na to je naozaj citlivý. Najlepšie je, ak ho umiestnite ku severnému oknu a od takého marca, môže byť kľudne aj na balkóne.

Hlavne to neprehnať

Ako pestujete zeleninu? Moja otázka nie je smerovaná na to, akým spôsobom, ale skôr na to, aké druhy a v akom počte pestujete. Určite ste už zaregistrovali informáciu, že monokultúry nie sú dobré. Mnohí ľudia si však pod týmto pojmom predstavujú veľké polia s rozlohou okolo niekoľkých hektárov, na ktorých rastú milióny a milióny rastlín jedného druhu. Napríklad taká repka olejná, slnečnice, zemiaky, pšenica alebo ďatelina. Áno, samozrejme, že v tomto prípade hovoríme o monokultúrach ako vyšitých. Monokultúra však môže veľmi jednoducho vzniknúť aj na vašej záhradke, ktorá nemá viac ako päť metrov štvorcových.
 Uhorka rastie v záhrade.jpg

Veľa rovnakého nie je dobre

 
Určite to vidíte okolo seba i vy. Záhradky krásne upravené. Na jednom políčku zemiaky, na druhom jahody, na treťom petržlen a tak ďalej. Inak povedané, monokultúra vedľa monokultúry. Ako by ste teda mali zeleninu sadiť správne? Hlavne to neprehnať so žiadnym druhom. Ak obľubujete napríklad paradajky, je logické, že si ich budete chcieť dopestovať viac, snažte sa ich však sadiť čo najďalej od seba. Takéto sadenie pôsobí zároveň aj ako prirodzená ochrana proti chorobám a  škodcom. Tak napríklad taká pleseň zemiaková, ktorá ničí aj paradajky, sa šíri vzduchom. Ak teda posadíte paradajky vedľa seba, stačí ak pleseň napadne jednu a môžete sa rozlúčiť so všetkými. Ak ich však posadíte ďalej od seba a medzi nimi budú prirodzené zábrany, napríklad ovocné kríky, pleseň zabije len niekoľko jedincov.
 Červená záhradná jahoda.jpg

Čo je dobre a čo už veľa

 
Je samozrejme veľmi ťažké povedať, koľko rastlín pokope tvorí monokultúru a koľko ešte nie. Preto je najlepšie, ak pri záhradkárčení zapojíte svoj zdravý sedliacky rozum. Snažte sa všetky druhy rastlín sadiť v primeranom množstve a ani s jedným z nich to neprehnať. Do úvahy musíte brať aj možnosti vašej záhrady a taktiež to, čo radi jete. 

Bylinková a zeleninová záhradka pre sliepky

Ak sa rozhodnete pre chov sliepok, rozhodli ste sa dobre. Čerství vajíčka z vlastného chovu nenahradia žiadne kupované produkty. A ani tie BIO. Každá zábavka však niečo stojí, a to platí aj v tomto prípade. Musíte počítať najmä s nákladmi na krmivo. Počas letných mesiacov, si však môžete kŕmenie sliepok podstatne zjednodušiť a taktiež ušetriť financie. Riešením je úžitková záhradka, určená pre sliepky. Pamätajte taktiež na jednu vec. Čím kvalitnejšiu stravu svojim zvieratám poskytnete, tým kvalitnejšie budú vajíčka a prípadne aj ich mäso.

kobout

Šalát a v podstate všetku listovú zeleninu sliepky veľmi ocenia. Vysejte ju pokojne skoro na jar do podlhovastých kvetináčov. Ak je vonku príliš chladno, s pestovaním začnite v teplejšom interiéri. Keď šalát podrastie, črepník umiestnite do slepačieho výbehu. Listovú zeleninu môžete takto vysievať počas celej jari, leta i jesene a priebežne črepníky meniť. Nikdy však zeleninu nevysievajte priamo do výbehu. Sliepky by semená by vyhrabali a vyzobali. N miestach kde sa sliepky pasú, môžete vysadiť i cukety, tekvice, uhorky, alebo papriku. Veľmi dobým riešením je napríklad topinambur, či rebarbora. Ide o trvácne rastliny, ktoré budú rásť  každý rok a bez vašej starostlivosti.

slepice

Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou takejto záhradky sú bylinky. Tak ako nám, aj sliepkam urobia len dobre. Vhodné sú najmä trvalky, ako napríklad materina dúška, tymian, pažítka, oregano, alebo mäta. Ak sa vám však urodí viac bazalky, alebo iných jednoročných bylín, pokojne niekoľko rastliniek ponúknite i sliepkam.
Ovocné kry by taktiež nemali chýbať. Ideálne sú napríklad červené a biele ríbezle, maliny, černice, arónia, alebo rakytník. Ten je navyše pre sliepky výborným zdrojom vitamínov, najmä vitamínu C a dôležitých minerálov. Šípové ruže a trnky, sliepkam taktiež iba prospejú. Do výbehu však zasaďte už väčšie kríky, aby ich sliepky svojimi zobákmi nezničili. Dostatočne silné rastliny ich „útoky“ bez problémov prežijú.