Vymenila Viedeň skutočne koče s koňmi za koč e-Fieker

A je to tu znova. Teraz istotne musí každý ochranca zvierat a prírody prežívať neskutočnú radosť.  Je to z dôvodu že vo Viedni sa rozhodli namiesto klasických kočov využívať moderné elektrické. Vlastne zatiaľ ide iba o propagáciu, no jeden nikdy nevie. Nám milovníkom histórie ako aj každému kultúrne orientovanému, neostáva zrejme nič iné ako dúfať že sa skutočne jedná iba o propagáciu elektromobilov. Pretože ak by sa skutočne jednalo o prvosienku  aj v tomto ohľade. Rozhodne by utrpela povesť Viedne. Pričom nie jednu romantickú dušu by naplnil smútok a žiaľ. Pretože hoci sa to nezdá, tvrdiť že živé kone nahradíte elektromotormi , ktorých výroba je istotne neekologická. Je  ekologická šialenosť, a nič iné.Koč vo Viedni.jpg
 
Z historického hľadiska sa začala výmena niekedy v 19. storočí kedy klasické konské povozy začali nahrádzať akési parné vozidlá a neskor automobily. Čo nakoniec viedlo k tomu že už vyše sto rokov jazdíme v autách s spaľovacím motorom.  A tak sme dospeli až do dnešnej doby kedy poctivé spaľovacie motory nahrádzajú ekologické hybridy a ich rôzne modifikácie. Ale aby sme neodbiehali od témy. Náš koč má dojazd neuveriteľných 120 kilometrov.Kočiš a koč.jpg Čo môže byť pre jedného málo. A pre druhého práve naopak plne dostačujúce. Pričom mesto nezaháľalo ani v tomto ohľade pretože postupne pribudne až tisíc nových nabíjacích staníc. Preto sa nemusí nikto obávať že je po srande ak sa vybije baterka. Samozrejme všetko závisí na ľudskom faktore, pretože ak nebude koč pravidelne dobíjaní, ďaleko vás zrejme neodvezie. Pričom tu ale treba zobrať do úvahy že nie je uvedené či sa jedná o plne obsadený koč alebo sa tu bavíme o kočišovi plus dvaja pasažieri. Pretože aj to je istotne veľmi dôležitý fakt na ktorý si treba dať pozor. No každopádne nebudeme maľovať čerta na stenu. Preto radšej len budeme tíško dúfať že a skutočne jedná iba o propagáciu či výstrelok radnice a nie o plnohodnotné nasadenie do prevádzky.

Jazdíte na rezerve? Nie je to najlepšie

Veľmi dlhú dobu som jazdil tak, že som tankoval len minimum benzínu. V podstate, bola ručička kontrolky vždy tesne nad rezervou. Dlho som to robil takto z finančných dôvodov  potom zo zvyku. Nemôžem povedať, že by moje auto bolo niekedy bezproblémové. Bola to stará rachotina, do ktorej bolo treba neustále vrážať peniaze a aj napriek tomu, sa neustále kazila. Preto som nikdy nepripisoval dôraz tomu, že by za nejakými problémami mohlo stáť aj to tankovanie.
Raz som s autom ostal stáť uprostred noci v strede cesty. Nikto na blízku, nikto kto by mi mohol prísť pomôcť. žena šoféruje auto.jpgTak som ho sám odtlačil asi dva kilometre, pretože bližšie nebolo žiadne miesto na odparkovanie. Zavolal som si taxík a domov prišiel o druhej ráno. Keď sa mi po niekoľkých dňoch podarilo auto konečne dostať do servisu, dozvedel som sa, že išlo o cievku v motore. Vtedy ma automechanik poučil o tom, že musím tankovať viac. Keď je totiž v aute málo benzínu, zanáša sa vám celá nádrž a aj motor nejde na sto percent. Navyše sa môže veľmi ľahko stať, že sem tam natiahne aj nejaký vzduch, pretože ak je v nádrži málo benzínu, tak napríklad v kopci, nemusí byť na meste, odkiaľ odchádza do motora.
 auto ide po ceste.jpg

Koľko tankovať ideálne

 
Úplne ideálna je plná nádrž. Nie vždy, je to však reálne. Raz človeku chýbajú peniaze, inokedy zabudne natankovať. Mali by ste sa ale snažiť o to, aby ste mali natankovanú aspoň polovicu nádrže. To je minimum, pri ktorom auto netrpí až tak výrazne. Polovicu nádrže by ste teda nemali nikdy vyčerpať až do rezervy. Proste keď uvidíte, že je v polke, tak choďte na benzínku. Samozrejme, že ak budete s malým množstvom benzínu jazdiť len výnimočne, tak sa nič strašné nestane. Problém nastáva až vtedy, keď to takto robíte dlhodobo a pravidelne alebo dokonca, tak ako ja, stále. Okrem iného, jazdiť s nie prázdnou nádržou je aj istejšie, pretože viete, že neostanete stáť niekde na križovatke alebo v noci uprostred diaľnice.

Neznášam svoje budíky!

Každá automobilová firma sa snaží byť originálna, priniesť niečo nové, ale zároveň, aby bolo jasné, že nekopírovala inú konkurenčnú firmu. Takto sa vymýšľajú stále nové a niekedy až príliš prekombinované dizajny na prístrojových paneloch našich automobilov.

palubní deska

Klasické budíky

Medzi stále najobľúbenejšiu kategóriu palubných prístrojových dosiek patria takzvané štandardné ručičkové budíky. Najčastejšie sa jedná o štyri kruhové ukazovatele, dva veľké a dva menšie. Ako prvý ukazovateľ je samozrejme okamžité rýchlosť automobilu. Druhý ukazovateľ býva najčastejšie otáčkomer. Dva menšie ukazovatele bývajú zväčša ukazovateľ teploty motora a ukazovateľ paliva. Občas bývajú rôzne obmeny, napríklad ukazovateľ teploty motora neukazuje teplotu kvapaliny, ale teplotu oleja. Alebo otáčkomer je umiestnený v strede panelu ako najväčší a hlavný budík a aktuálna rýchlosť má nižšiu prioritu. S tým sa niekedy stretneme u športových automobiloch v komerčnej sfére.

Digitálne budíky

Tento typ prístrojovej dosky automobilov nie je veľmi obľúbený. Niektoré automobilky ich však napriek tomu stále dosadzujú do svojich automobilov. Pochopiteľne, ide o oveľa lacnejšie riešenie, ktoré vyžaduje nižšie náklady. A možno tieto firmy argumentujú ešte aj jeho modernosť, aj keď objektívne by sme takýto budík už v dnešnej dobe moderným nenazvali. Ale to nevadí. V každom prípade, keď si sadneme do takého auta, ktoré má digitálny budík, s najväčšou pravdepodobnosťou môžeme očakávať jeden veľký displej, na ktorom sa rôzne graficky zobrazuje ukazovateľ rýchlosti, otáčok, paliva a iných parametrov.
Kombinované ukazovatele a kombinované prístrojové dosky, teda čiastočne digitálne a čiastočne ručičkové sú tým kompromisom medzi cenou a estetickým prevedení prístrojovej dosky.

bmw

Tieto automobily majú najčastejšie hlavné ukazovatele, ako rýchlosť a otáčky stále ručičkové a iné parametre sú zobrazované digitálne. Môžeme objektívne tvrdiť, že takýto prístup vôbec nevadí, pokiaľ sa jedná o ekonomicky úsporný automobil. Určite si však takéto riešenie nevieme predstaviť niektorých vychytených automobilkách, či drahších automobilov.
Vodiči stále radšej siahajú po chrómových a krásne podsvietených ručičkách prístrojových dosiek, ako po jednom digitálnom paneli.